Právo slobodne sa združovať patrí bezpochyby k najdôležitejším výdobytkom demokracie a právneho štátu. Aby praktický výkon tohto práva nebol iluzórny, je dôležité, aby právny poriadokobsahoval dostatočné mechanizmy a nástroje výkonu tohto práva. Okrem možnosti konania občianskeho združenia navonok sú nevyhnuté aj nastavenia práva povinností vo vnútri občianskeho združenia. Keďže považujeme právo slobodne sa združovaťza výdobytok demokracie a právneho štátu, považujeme za vhodné, aby aj vnútorná organizáciaobčianskeho združenia zodpovedala princípom minimálne právneho štátu, v ideálnom prípade ajdemokratickým pravidlám,1 a teda, aby mal každý jeho člen právne nástroje na ochranu svojichoprávnených záujmov. Takýmto nástrojom bola podľa názoru autorov práve spolková žaloba,ktorá sa v súčasnosti účinnej právnej úprave, v podmienkach Slovenskej republiky, už nenachádza. Ako a prečo sa z nášho právneho poriadku (omylom) vytratila možnosť preskúmania rozhodnutia orgánu občianskeho združenia súdom (na základe spolkovej žaloby)? Aké má právne možnostiochrany svojich oprávnených záujmov člen občianskeho združenia, resp. odborovej organizáciev súčasnosti? Práve na tieto otázky sa pokúsime dať čitateľovi odpovede v nasledovnom článku. Právna úprava odborových organizácií je v slovenskom právnom poriadku upravená, s určitýmiodchýlkami, totožne s právnou úpravou odborových organizácií. Preto, ak budeme v ďalšom textehovoriť o odborovej organizácii, bude tento text rovnako platiť aj pre občianske združenia per sea naopak. V prípade odchylnej úpravy bude na túto skutočnosť čitateľ upozornený. Ambíciou autorov nebolo vyčerpávajúcim spôsobom podať výklad o všetkých dostupnýchprávnych prostriedkoch, ktoré má člen odborovej organizácie (ďalej len „odborár“) v súčasnostik dispozícií, ale vypichnúť tie základné a poukázať na to, čo považujú autori za problematické.
Mehr anzeigen